Keby som bola básnikom, napísala by som ódu na jesennú krásu krušnohorských hor, vod a strání. Keby som bola maliarom namaľovala by som všetkými farbami híriace listy na stromoch, neskutočne krásnu zeleň na lúkach a stráňach Krušných Hor. Keby som bola pesničkárom, napísala by som pre deti z Radušky pesničku na oslavu krásy ich domoviny, rodičovskej lásky, šťastného života a láskavých pedagógov. Keby som bola sochárom postavila by som stľp vďaky a lásky na námestí v Kadani pre všetkých ľudí dbrej vole, ktorí nás prijali s otvorenou náručou a dovolili nám vojsť do ich pracovného a niekedy aj osobného života.
Možno som sentimentálna a pri rolúčke roním slzy, ale tento pobyt v nás nahromadil toľko emócií a nevypovedateľných slov, že slzy šťastia a radosti sú adekvátne nevypovedaným slovám na rozlúčku.
Na Slovensku máme porekadlo,že “klin sa klinom vybíja”. My sme počas niektorých dní cítili únavu, akoby sme vyhoreli-vybili. Ale v športovom areáli Klíny sme sa opať dobyli relaxom vo vírivke, saune, prechádzkami po okolí, nekonečnými rozhovormi pri dobrom jedle a pitnom režime.
Irenka Lenčová nám ponúkla výlet po Krušných Horách. Pozreli sme si veľku vodnú priehradu Fláje kochali sme sa prekrásnou jesennou prírodou a dokonca sme prešli aj do Nemecka. Pre zaujímavosť, bez občianskych preukazov.
V sobotu sme sa prebudili do jasného krásneho dňa a po raňajkách sme sa vybrali za adrenalínom, do lanového parku. Svoje možnosti si vyskúšali najma pracovníčky z Radky, ale aj naša slovenská dobrovoľníčka – seniorka Oľga. A bola najlepšia. Dokonca ju inštruktori ocenili diplomom. Odchádzame z Klína, aby sme sa opať vrátili do prekrásneho kráľovského mesta Kadane. Ťažko sa lúčime s peknou a pokojnou krajinou Krušných hor, chatou, sedačkovou lanovkou, čakajúcou na prvý sneh a lyžiarov. “Zbohem a šáteček …..citujem s básnikom Nezvalom.
Kráľovské mesto Kadaň, ktoré nás prichýlilo na mesiac, je skutočne ” kráľovské”. Snúbi sa v ňom história so súčasnosťou. Historické budovy sú vynovené, paneláky zateplené a farebné, cesty a chodníky bez výtlkov, parky, kvetinové záhony a stromy dodávajú mestu čaro a pohodu. Mesto je bezpečné a slúži svojím občanom. Množstvo obchodov, nová nemocnica, kúpalisko,štadión, detské ihriská, kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, promenáda Maxipes Fík na brehu Ohře, Orloj – to je pre nás, dobrovoľníčky zo Slovenska, veľkolepé spoznanie, prekvapenie a pozitívne hodnotenie, čo všetko sa dá pre občanov urobiť.
Stretli sme tu aj Slovákov, mladších, aj takých, ktorým rodičia pochádzajú zo Slovenska. Mali sme tú česť tých najmenších stretnúť aj v RADUŠKE.
Náš dobrovoľnícky pobyt nás nesmierne obohatil, posunul nás v našom živtnom štýle vyššie, dal nám nového ducha do ďalších zmysluplnejších dní nášho života.
Ďakujeme a nashledanou
Za všetky dprovoľníčky tieto blogy s potešením a s radosťou písala Mgr. Mária Hroncová
